Deň krivých zrkadiel
Z Jakubova sme odchádzali po 13tej, ja som mala v tento deň na starosti kuchynku, tak som musela najprv všetko upratať. Išli sme hnedým firemným autom a s Aničkou. S Aničkou som išla ja, Zdenka a Vladko. V hnedom sa viezli Majka, Helka, Maťa a Maroš. Ľubko prišiel za nami na bicykli.
Keď sme prišli, zaparkovali sme, posilnili sme sa zásobami z pekárne. Medzitým prišli aj naši kolegovia zo Vstúpte. Naši silní chlapci im pomohli povykladať veci z auta. My sme si priniesli stôl, lavičku a stoličky. Na tej lavičke sme sedeli ako nejaká porota pekne vedľa seba. Slnko na nás nepražilo, miesto sme si našli pod stromom.
Okolo prechádzalo veľa ľudí, viacerých som poznala, aj sme sa porozprávali. Predávali sme naše výrobky z chránenej dielne. Niektorí ľudia prešli okolo iba tak, niektorí sa pri nás zastavili a niečo si kúpili, niektorí sa aj opýtali, čo vyrábame a ako, ako sa nám darí. Ja sa rada rozprávam s ľuďmi a na takéto otázky im rada odpovedám.
Malé dievčatá pri nás rozdávali letáky, na ktorých bolo napísané, čo deň krivých zrkadiel je. Heslo je: „Chceme žiť s vami, nie vedľa vás“ a „Sme iní, nie horší“.
Zastavovali sa pri nás aj školáci, ktorým skončilo vyučovanie a aj malé deti, ktoré išli s rodičmi okolo. Deti si mohli nakresliť obrázok, nalepiť doň krivé zrkadielko a ešte všelijaké iné vystrihovačky. Veľmi sa im to páčilo. Aj my sme boli spokojní, bola to pekná akcia v Malackách.
Kamilka
