Deň otvorených dverí 20.10.2010 v Dome Svitania

Každým rokom na jeseň máme u nás v Dome Svitania v Jakubove Deň otvorených dverí (DOD). Hostí pozývame už od leta. Často chodíme po rôznych predajoch a akciách firiem, prezentujeme sa našimi výrobkami, letákmi, milým prístupom k zákazníkovi a nosíme naše firemné tričko.
Pozývame aj zahraničných hostí a hovoríme im, nech si zoberú so sebou aj priateľov. Pred každým DOD vyrábame na počítači prezentáciu fotografií, ktorú potom prezentuje určená dvojica. Tento rok som to bola ja s kolegom Dušanom.

Nastal deň „D“
Ráno sme si vyskúšali prezentáciu s Dušanom, sprevádzajúci si obliekli naše firemné tričká, aj my dvaja sme si ich obliekli a už od pol deviatej sme mali prvých návštevníkov. Kolegovia, ktorí sprevádzali, boli patrične pripravení. Ja s kolegom sme počkali, kým sa nám naplní rehabilitačné stredisko. Obslúžili sme hostí, usadili ich a zatiaľ, čo oni popíjali kávičku, čaj a ochutnávali chlebíčky a zákusky, my sme začali našu prezentáciu. Zo začiatku mi to išlo pomalšie, ale zvládla som to. Potom mi to už išlo dobre, sama som si vedela posúvať fotky a komentovať. Pomáhala nám aj naša asistentka Anička, ktorej veľmi rada pomáham v rehabilitačnom stredisku. Prezentácie sa hosťom páčili a zožali sme potlesk. Každej skupiny sme sa opýtali, čo by ich ešte zaujímalo.
Moji sprevádzajúci kolegovia urobili kus práce, lebo previesť skupinku hostí, vysvetliť ako to u nás chodí, čo robíme, ako robíme, to nie je len tak, to poznám, lebo aj ja som po minulé roky hostí sprevádzala. Po prehliadke dielní priviedli moji kolegovia hostí ku nám. Hostia si mohli zakúpiť alebo objednať naše výrobky. Naše pani majstrové urobili kus práce. My pod ich dohľadom sme pripravovali výrobky, ktoré sa predávajú.
Naša pani riaditeľka s asistentkou tiež vítali hostí a sem tam si pani riaditeľka nachvíľu sadla k nám do rehabilitačného strediska a počúvala, ako nám to ide, niečo doplnila, keď sme zabudli povedať.
Deň otvorených dverí sa vydaril. Som rada, že tu môžem pracovať. Už sa teším na budúci rok.

Kamilka

Bolo tu veľa ľudí, viac ako minulý rok a veľa nových tvárí. Mnohí si v našej kníhviazačskej dielni objednali nové krabičky.

Peťo

Veľa ľudí bolo, veľa zážitkov, aj sme nejaké peniaze zarobili.

Heňo

Na DOD sa mi páčilo, keď prišli škôlkari a školáci. Bolo veľa ľudí a to sa mi páčilo.

Zdenka

Bolo veľmi dobre, chodilo veľmi veľa ľudí do poslednej chvíle. Všetky stromčeky, ktoré som stačila vyzdobiť, sa predali.

Martina

Lúbilo sa mi, že prišlo dosť ľudí a prišli sa pozrieť na nás.

Andrej

Prišiel za mnou tatko, krstná a sesternica. Veľmi ma to potešilo.

Majka

Na DOD bolo veľmi dobre. Sprevádzal som spolu s Mariánom hostí. Prišlo veľa nových ľudí, ktorým sa tu páčilo. Na DOD bola super nálada.

Ľubko

No DOD sa mi lúbilo to, ako som s Ľubkom sprevádzal hostí, páčil sa im môj výkon. A bola dobrá atmosféra.

Marián

Na DOD prišli siedmi Tatranci, ktorí boli veľmi vtipní, zo všetkého si robili vtipy. Robko a ja sme sa museli smiať.

Janka

Najlepšími sprievodcami boli podľa mňa Ľubko a Marián. Snažili sa čo najviac rozviesť konverzáciu o prácach v dielni a zapájali aj vtipných kolegov z kníhviazačskej dielne. Vytvorili tak lepší záujem o prácu
v dielňach. Aj tým prispeli k novým objednávkam na krabičky.
Rozhovory o práci v kníhviazačskej dielni boli vecne konštruktívne, tvorivo vyčerpávajúce, so záujmom o pochopenie našej práce, s pozitívnym ohlasom na našu prácu a humorným prístupom, ktorý panoval v dielni kníhviazačov.

Vlado

Similar Posts

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *