Olympiáda Oščadnica – Veľká Rača
Na tejto olympiáde sa sme sa zúčastnili z Domu Svitania v počte 8: ja Kamilka, Ľubko, Monika, Maroš, Heňo, Marcelka s malou Ninkou, a riaditeľka Stefi ako šofér. Ráno o pol 7som prišla k pani riaditeľke domov, Dorka ma už vítala. Má malé mačičky tak som sa chvíľku hrala. Odchádzali sme pre Marcelku z Jakubova cez Gajarskú Džungľu.
Naloženie ostatných členov posádky bolo na stanici v Malackách. Cestou som si zapisovala kilometre s časom aby som vedela, ako dlho pôjdeme a za koľko tam budeme. Informovala som posádku koľko ešte máme do cieľa.
V Žiline sme zastavili natankovať. Cesta prebiehala dobre. Sem tam nad nami boli čierne mraky aj sem tam spŕchlo. Keď sme prišli do hotela bol úplné na konci dediny. Krásna veľká drevenica. Na recepcii nám dali kartičky na otváranie dverí na izbe, tričká a kartičky s menom. Keď sme sa aklimatizovali, odviezol nás autobus na lanovku DEDOVKA. Bola 4 miestna, spomalili ju, aby sme v pohode nastúpili aj vystúpili. Hore sa konala olympiáda.
Pekne nás privítal organizátor akcie. Každý sme mali oblečené svoje tričko ktoré sme dostali. Pomáhali dievčence a chlapci z Česka a oni mali modré tričká. Mali sme tam rôzne hry: loptové, skákavé, streliace, loziace. Veľmi sa mi tam páčilo, počasie sa menilo a ja som si vyskúšala všetko, čo ma zaujalo. Na koniec sa spustila bobová dráha, ale ja som radšej nešla. Tá asi bola obľúbená .Všetky atrakcie boli zadarmo, len občerstvenie sme si museli kúpiť. Pani riaditeľka nám kúpila každému nanuk a začali sme sa zberať na lanovku dole.
Jeden zo štvorice mal strach ale zvládol to s našou pomocou. Ja som mala tiež strach pri najvyššom stĺpe, ale predýchala som to. Cestou dole sme mali krásny výhľad na krásnu krajinu. Keď sme vystúpili strach opadol. Dole U Medveďa (reštaurácia) sme mali pripravený teplý guláš a čaj, dali sme si. Bol tam aj psík Hasky s menom Spajky, a šteniatka s maminkou. Naša skupinka okrem Marcelky a Ninky sme išli do hotela pešo 2,50 km, oni išli autobusom. Cestou sme si rozprávali zážitky z hora. Od 17:00 do 18:00 sme mali čas na welnes –bazén, sauna, vírivka. Dostali sme dobrú večeru, po večery sme mali diskotéku ale ja s Monikou sme zostali na izbe, lebo sa pošmykla a spadla a mňa také moderné diskotéky nebavia. Večer bol ohňostroj Lebo vo vedľajšej chate bola svadba. Výborne sa spalo. Ráno sme sa všetci stretli na raňajkách dobre sme sa najedli lebo sme nevedeli kedy budeme jesť najbližšie. Ubytovanie nám nepredlžili lebo pán majiteľ mal 40 rokov a bola tam gulášová súťaž. Po raňajkách sme sa išli pobaliť a stretnúť sa na recepcii s batožinou a možnosť zakúpenia darčekov pre rodinu. Uložili sme teda batožinu do auta a začalo nám pršať. Hľadali sme ubytovanie, našli sme ale nedalo by sa ísť von. Ako sme sedeli rozhodlo sa ísť pozrieť do skanzenu a na Vychylovku (vláčik). Po skončení prehliadky skanzenu začalo silno pršať. Nevadí rýchlo sme to zbehli ku vláčiku nasadli na vláčik a išli sme zhruba 20 minút, bola to krásna ukážka. Keď sme vyšli z vláčiku bolo nám chladno. Išli sme teda do auta, nastúpili a išli sme sa niekam najesť. Fúkal vietor a bolo chladno. Najedli sme sa a frčali sme rovno do Malaciek, cesta bola zábavná, malá Ninka bola už celá netrpezlivá kedy už budeme doma. V Malackách sme Moniku vysadili na vlak a Heňa na autobus a chalani išli zo stanice sami. Marcelku sme hodili domov. Ja s pani riaditeľkou sme sa zasa vracali do Jakubova Gajarskou džunglou. Pomohla som preložiť veci z mikrobusu da auta, opísali sme koľko kilometrov sme prešli, bolo to 620,20 km a ešte mňa odviezla domov.
Záver: táto Olympiáda sa mi veľmi páčila a rada by som sa zúčastnila na ďalšej takejto akcii.
Kamilka Sestrienková
Dom Svitania, n. o.
